reklama

Kresťanskí konzervatívci a Kotlebova návnada

Dá sa morálne ospravedlniť hlasovanie na zákon, ktorý predkladá Kotlebova strana? Nesúhlasím s rozhodnutím konzervatívcov podporiť návrh zákona o obmedzení potratov. Jeho zdôvodňovanie je založené na nedôslednej morálnej úvahe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (118)

So záujmom som si preštudoval článok Mladí kresťania nechcú ísť do sporu s liberálnym prostredím v denníku Postoj. Je to rozhovor s predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa Jurajom Šústom, ktorý obhajuje rozhodnutie podporiť Kotlebov návrh zákona o obmedzení potratov a vysvetľuje pohľad konzervatívnych kresťanov. Hoci som svojim založením liberál, rád si prečítam, čo občas napíšu konzervatívci. Interview je podľa mňa veľmi dobre vedené (Martin Hanus, Pavol Rábara), Keďže forma je kultúrna, podnietila ma k reakcii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok nebude o prolife agende, ktorú ja osobne odmietam. Zaujala ma iná otázka. Je morálne správne podporiť človeka so zlým úmyslom, ktorý mi ponúka to, čo je pre mňa dôležité? Som presvedčený o tom, že je to chyba. Kresťanskí konzervatívci podľa mňa vyhodnotili túto situáciu s určitou politickou krátkozrakosťou.

Sociálny kontext našich morálnych rozhodnutí

Juraj Šúst v rozhovore predkladá niekoľko téz:

  • podstata daného zákona je dobrá aj napriek tomu, kto ho predkladá.

  • za ten zákon je morálne správne zahlasovať. A to aj napriek negatívnym dôsledkom, ktoré to prináša, lebo meritum je samo osebe veľmi dobré, keď v ultimátne závažnej veci zlepšuje právny stav na Slovensku.

  • (zákon) by ročne zachránil približne päťtisíc ľudských životov.

Môžu byť určité rozhodnutia dobré samé zo svojej podstaty? Alebo ich dobrými či zlými robí kontext, t.j. úmysel, spôsob a situácia, v akých sú vykonané? Všetky hodnoty, o ktoré sa my ako ľudské spoločenstvo usilujeme, sa vždy dejú v nejakom sociálnom kontexte. Jednoducho sme sociálne bytosti. Znie to ako triviálne konštatovanie, ale pre morálne uvažovanie to má zásadný význam. Určité rozhodnutie nemôže byť dobré samé o sebe, bez ohľadu na kontext. Rozhodnutie v sebe obsahuje prvok „vôle“. Ak sa chystám urobiť dobrú vec so zlým úmyslom, z dobrej veci sa stane vec zlá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podstata daného zákona nemôže byť dobrá, ak kontext, v ktorom sa predkladá, je zlý. Je morálne nesprávne zahlasovať za zákon, ktorý pomôže jednej veci a poškodí druhej, ak sa obe týkajú základných hodnôt. Takáto morálna rovnica je totiž absurdná: „Aby sme zabezpečili ochranu života už pred narodením, spojíme sa so stranou, ktorá podporuje potláčanie ľudských práv.“ 

Skúsme si morálnu dilemu časti kresťanských konzervatívcov preložiť do inej vety: „Ak viem, že politik zneužíva svoje sľuby, je morálne správne ho podporiť, keď sa mi jeho sľub páči?“

Totalitárne ideológie a ich návnady

Podpora návrhu z Kotlebovej strany je nebezpečná, lebo je to presne tento typ uvažovania, ktorý dostal neonacistov do parlamentu. „Áno, ja viem, že je to Kotleba, ale konečne prišiel niekto, kto tu urobí poriadok.“ To sú úvahy nejedného voliča ĽSNS.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veď keby totalitárne ideológie nesľubovali potenciálnym priaznivcom nejakú lákavú návnadu, nikdy by nemohli zvíťaziť a zotročiť spoločnosť. Je to práve táto návnada, ktorá je kameňom úrazu a Kotleba si nemusel dlho lámať hlavu, aby našiel ten správny háčik pre veľmi početnú voličskú skupinu na Slovensku.

Historická skúsenosť ukazuje, že koalícia s nepriateľom nikdy nie je dobrou dohodou a jej plodmi je psychologický, morálny a duchovný rozklad. V tejto súvislosti si vždy spomeniem na stranu Most a jej politické rozhodnutie ísť do koalície so Smerom. V súčasnosti môžeme byť svedkami tejto drámy aj v osobnej rovine vo výbornom filmovom dokumente Válek (2018) o našom najslávnejšom básnikovi a socialistickom ministrovi kultúry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa spojíte s darebákmi, nečakajte, že z toho zápasu vyjdete morálne čistí, že to presvedčivo vysvetlíte a „ľudia to pochopia.“ To jednoducho nie je možné.

Slovo, ktoré sa nestalo činom

Juraj Šúst argumentuje, že sa po voľbách v roku 2016 podpísal pod vyhlásenie kresťanských osobností proti Kotlebovi, pretože program jeho strany je proti kresťanstvu a šíri nenávisť proti rôznym skupinám obyvateľstva. A hodnota päťtisíc zachránených ľudských životov je natoľko vysoká, že legitimizuje podporu návrhu napriek negatívnym dôsledkom. Naozaj?

Ako asi bude verejnosť zvonka čítať, že časť konzervatívnych kresťanov sa najprv ohradila proti Kotlebovi, aby potom podporila návrh z dielne jeho strany? Aké iné situácie z politického života vám to pripomína? Núka sa samozrejme pochopiteľná interpretácia, že to prvé vyhlásenie bolo len prázdne gesto. Že konzervatívni kresťania sú okamžite pripravení na neho zabudnúť, keď môžu získať to, čo chcú. Na čo je dobré vyhlásenie, ak sa ním neriadim? Prečo sa slovo nestalo činom? Takéto správanie nevytvára dôveru. 

Mne to naopak pripomína morálny relativizmus: „Sme ochotní obetovať hocičo a spojiť sa s hocikým, len aby sme dosiahli svoj politický cieľ.“

Naozaj takto uvažujú?

Morálna povinnosť hlasovať

Martin Hanus a Pavol Rábara sa v rozhovore pýtajú: „V cirkvi a prolife prostredí sa rozpútala zaujímavá debata, v ktorej sa rieši, či majú katolíci morálnu povinnosť zahlasovať za takýto zákon.“

Nie, konzervatívni kresťania nemajú žiadnu morálnu povinnosť hlasovať za takýto zákon. Po prvé preto, že ho predkladá politická strana, ktorej činnosť smeruje k potláčaniu ľudských práv, po druhé preto, že žiadna morálna povinnosť „hlasovať“ neexistuje. Takú povinnosť nastoľujú iba totalitné systémy. Hlasovacie právo je a vždy bude právom – možnosťou voľby. Zdôrazňovanie nevyhnutnosti podporiť takýto návrh zákona, pretože ide o „päťtisíc ľudských životov“, obchádza inštanciu individuálneho hlasu svedomia. Apelovanie na takúto fiktívnu nutnosť vlastne človeku upiera aj zodpovednosť, lebo mu pripisuje morálnu povinnosť rozhodnúť sa v dôležitej veci určitým spôsobom.

Áno, môžem si želať, aby sa ostatní rozhodli určitým spôsobom, ale ich povinnosť to nie je len preto, že tomu verím a že je to pre mňa dôležité.

Falošná dilema

Martin Hanus a Pavol Rábara položili Jurajovi Šústovi výbornú otázku: „Čo by podľa vás morálne obhájilo rozhodnutie nehlasovať za tento zákon?“

Šúst odpovedal: „Platilo by to pre prípad, ak by sa týmto nehlasovaním dokázalo racionálne obhájiť, že to pomôže na dosiahnutie konečného cieľa a ním je úplný zákaz interrupcií na Slovensku.“

Je to učebnicový príklad falošnej dilemy. Šúst argumentuje, akoby existoval súvis medzi súčasným hlasovaním a dosiahnutím konečného cieľa. Konzervatívny kresťan nestojí pre dilemou, že buď zahlasuje a dosiahne konečný cieľ alebo nezahlasuje a konečný cieľ nedosiahne. Taký súvis by existoval, ak by toto bola jedna jediná príležitosť hlasovania za takýto zákon. To však rozhodne nie je tak, kresťanskí konzervatívci majú neobmedzený počet príležitostí pokúšať sa o presadenie takéhoto návrhu a bez takýchto kontroverzných okolností.

Priznám sa, že najviac som krútil hlavou nad názorom, že zákon na obmedzenie potratov by ročne zachránil približne päťtisíc ľudských životov. Zaujímalo by ma, či tomu Juraj Šúst skutočne verí. Verí tomu, že legislatívnou zmenou je možné dosiahnuť postojovú zmenu? Že päťtisíc žien, ktoré povedzme uvažujú o potrate, si otvorí zbierku zákonov, prečítajú si, že to nie je legálne a zmení názor?

Legislatívnym obmedzením potratov samozrejme nevznikne proporčné obmedzenie rozhodnutí podstúpiť potrat. Akurát sa potraty začnú robiť nelegálne alebo „turisticky“ v zahraničí. Zvýši a nie zníži sa množstvo celkového utrpenia.

Politický sen

Nerozumiem tomu, kde má korene ten politický sen, že zmenou Zákona možno vynútiť zmenu Ducha. Napadá ma k tomu priliehavý citát katolíckeho autora Thomasa Moora: „Morálka znamená správať sa citlivo k potrebám druhým a sveta, v ktorom žijeme. Moralizovanie predstavuje domnienku, že vieme, aké správanie je pre každého správne, a že sa dá vytvoriť zoznam správnych a nesprávnych položiek, ktorými by sa mal každý človek riadiť“ (Osobní náboženství, 2014).

Nechcem podporiť žiadnu politickú stranu, ktorá poškuľuje po presadení protipotratových zákonov, alebo po obmedzovaní sexuálnych a iných menšín. Bytostne nesúhlasím s touto agendou, ale chápem, že pre časť konzervatívnych kresťanov je dôležitá a svoj postoj zmenia len ťažko. Želal by som si aspoň to, aby sa táto skupina jasne a pravidelne vyhraňovala voči neonacistom a bola v tom hodnotovo konzistentná.

Rozhodnutie konzervatívnych kresťanov totiž môže viesť aj takému nedomyslenému dôsledku: Predstavte si najbližšie parlamentné voľby. A teraz si predstavte konzervatívneho kresťanského voliča. Voliča, ktorý chce, aby zákon obmedzoval potraty. A ktorý nebude dôverovať, že sa KDH dostane do parlamentu. Potom si spomenie, že aj Kotlebov návrh podporili aj iné kresťanské organizácie, a že je jeho morálnou povinnosťou voliť, ak je v hre ochrana nenarodených životov.

Komu asi dá svoj hlas?

Alexander Plencner

Alexander Plencner

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o humanitné a sociálne vedy. V centre mojej pozornosti je kritické myslenie, informačná gramotnosť a možnosti argumentácie s názorovými oponentmi. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu